FOND BRATISLAVA - BELEHRAD

Bratislava - Belehrad fond bol mechanizmom bilaterálnej zahraničnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky Zväzu Srbska a Čiernej Hory v rokoch 2004 - 2006.Poskytovanie oficiálnej zahraničnej rozvojovej pomoci Slovenskou republikou (Official Development Aid skrátene ODA), súvisí s členstvom SR v OECD, EÚ, ako aj s pristúpením k dokumentu OSN Millenium Development Goals, v ktorom sa Slovenská republika zaviazala k spoluzodpovednosti za medzinárodný rozvoj.

Programový dokument Stratégie slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci pre Srbsko a Čiernu Horu (Country Strategy Paper for Serbia and Montenegro) definoval hlavnú myšlienku Bratislava-Belehrad fondu nasledovne:

„Po vstupe Slovenska do Európskej únie (EÚ) sa Slovenská republika automaticky stáva súčasťou spoločného európskeho systému poskytovania rozvojovej pomoci. Únia Srbska a Čiernej Hory vyjadrila túžbu vstúpiť do EÚ počas nastávajúceho desaťročia a pripojiť sa do WTO. Slovensko v tejto súvislosti ponúka Srbsku a Čiernej Hore svoje know-how a porozumenie s procesmi, ktoré sú potrebné na úspešné dosiahnutie tohto cieľa. Dlhoročné priateľské väzby medzi Slovenskom a Srbskom a Čiernou Horou, podobnosť nedávnych historických skúseností vývoja od voleného, ale predsa autoritatívneho režimu k úplnej demokracii, vytvárajú pre Slovensko unikátnu príležitosť pre uplatnenie porozumenia komplexnosti a zložitosti procesu trasnformácie v Srbsku a Čiernej Hore.

Okrem toho je dôležitou okolnosťou aj fakt, že v oblasti Vojvodiny (severné Srbsko) žije početná slovenská menšina a to, že slovenské mimovládne organizácie boli v tomto regióne, ako aj za jeho hranicami (Srbska a Čiernej Hory) úspešne aktívne už v minulosti. Podarilo sa im motivovať procesy demokratizácie, ako aj presadzovanie záujmov v oblasti posilnenia občianskej spoločnosti, pomoci zraniteľným skupinám obyvateľstva a odhodlaním podporiť začínajúce podnikanie. Počas obdobia po roku 2000 Slovensko poskytlo Srbsku a Čiernej Hore humanitárnu pomoc vo forme dodávok náhradných dielov a častí infraštruktúry. Toto sú veľmi silné faktory, ktoré ovplyvnili rozhodnutie o tom, že prioritou slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci je práve Srbsko a Čierna Hora.“
(Viac sa dočítate v dokumente Country Strategy Paper v rubrike Archív).

Programový dokument Stratégia slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci pre Srbsko a Čiernu Horu definoval tieto prioritné oblasti podpory:

7.1 Občianska spoločnosť, oživenie sociálneho systému a regionálny rozvoj

7.1.1 Podpora rozvoja občianskej spoločnosti prostredníctvom projektov zameraných na sociálne slabé, znevýhodnené a menšinové skupiny obyvateľov v záujme dosiahnutia ich budúcej sebestačnosti

7.1.2 Podpora vzdelávacím a školiacim aktivitám, reedukácii a aktivizácii mladých ľudí v záujme rozšírenia možností ich uplatnenia

7.1.3 Podpora projektov zameraných na zdravotníctvo a poradenské aktivity pre ženy so zámerom zlepšiť integráciu do spoločnosti a rozšíriť možnosti ich uplatnenia

7.1.4 Vzdelávanie v oblasti využívania informačných zdrojov na miestnej úrovni a podpora regionálnej multi-etnickej žurnalistiky ako nástroja demokratizácie

7.1.5 Podpora rozvoja a budovania miestnej samosprávy a kapacít na všetkých úrovniach štátnej administratívy v záujme spolupráce s občianskou spoločnosťou

7.1.6 Práca s vidieckymi organizáciami a obcami v záujme rozvoja environmentálne orientovaného turistického ruchu (v Čiernej Hore)

7.1.7 Demokratizácia a transformácia ozbrojených zložiek včítane školení brancov, ktorí z dôvodov výhrady svedomia odmietajú vojenskú službu; najmä v nasadení pri živelných pohromách, prvej pomoci, zdravotnej záchrannej službe, požiarnej ochrane, starostlivosti o starých ľudí a podobných sociálne orientovaných službách a aktivitách

7.1.8 Výmena pedagógov, pracovníkov a študentov v záujme posilnenia spolupráce vybraných vysokých škôl, prednostne v spoločenských vedách, so zvláštnym dôrazom na oživenie spoločnosti a posilnenie princípov občianskej spoločnosti

7.2 Podpora vzniku nových podnikateľských aktivít a obnove infraštruktúry

7.2.1 Rozvoj efektivity miestneho trhu práce a podpora začínajúcim projektom v oblasti malého a stredného podnikania

7.2.2 Školenia a podpora vznikajúcich malých podnikateľských aktivít vo vidieckych a predmestských oblastiach

7.2.3 Zabezpečenie prvkom miestnej infraštruktúry malého rozsahu, ale s veľkým sociálnym a ekonomickým dopadom (napr. dočasné mosty a pod.)

7.2.4 Opravy a rekonštrukcie miestnej infraštruktúry, ktorá môže prispieť k spoločenskej súdržnosti a všeobecnému prospechu na miestnej úrovni

7. 3 Pomoc pri integrácii Srbska a Čiernej Hory do medzinárodných organizácií (napr. WTO) a spoločenstiev ako EÚ

7.3.1 Využitie skúseností Slovenska z procesu vstupu do EÚ a pomoc pri príprave kapacít na efektívne rokovania s EÚ

7.3.2 Pomoc a podpora pri príprave analýz, metodológie, dokumentácie a konzultácie pri prípravných procesoch pred vstupom do WTO

7.3.3 Aplikácia poznatkov a konkrétnych skúseností z fungovania colnej únie medzi Slovenskom a Českou republikou na podmienky vyžadované harmonizáciou obchodu a ciel medzi jednotlivými republikami Srbska a Čiernej Hory

7.3.4 Pomoc pri rokovaniach predstaviteľov Srbska a Čiernej Hory s regionálnymi ekonomickými spoločenstvami s využitím skúseností Slovenska zo spolupráce v rámci CEFTA

7.3.5 Spolupráca so štátnym aj mimovládnym sektorom v Srbsku a Čiernej Hore v záujme rozvoja ľudských zdrojov a posilnenia schopností mimovládneho sektora a ďalších zainteresovaných strán pri zapojení do medzinárodných organizácií.

INFORMÁCIE O BBF

Bratislava - Belehrad fond bol mechanizmom bilaterálnej zahraničnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky Zväzu Srbska a Čiernej Hory v rokoch 2004 - 2006. Administratívnou a kontraktačnou jednotkou pre spravovanie Bratislava - Belehrad fondu bola Nadácia na podporu občianskych aktivít.

Bratislava - Belehrad fond úzko spolupracoval s medzinárodnými donormi a usiloval sa o trilaterálnu spoluprácu. Tento postup umožnil aj pri limitovaných finančných a ľudských zdrojoch Slovenskej republiky dosiahnuť efektívne využitie a zhodnotenie vynaložených prostriedkov.

Finančné zdroje BBF pochádzali z prostriedkov oficiálnej rozvojovej pomoci SR, Kanady a Rakúska v celkovej výške 242,947,535.50 SK (7,292,000 €).

KVANTITATÍVNE ÚDAJE (FINANČNÉ)

                   
Podporené projekty sa vyberali v otvorených výzvach. Za 3 roky existencie BBF boli vyhlásené 4 výzvy na predkladanie projektov, do ktorých sa prihlásilo 156 žiadateľov. Podporených bolo 65 projektov.

Výzvy na predkladanie projektov určovali v súlade s so Strednodobou stratégiou ODA a Country Strategy Paper nasledovné priority:

1. Občianska spoločnosť, oživenie sociálneho systému a regionálny rozvoj
2. Podpora vzniku nových podnikateľských aktivít a obnove infraštruktúry
3. Pomoc pri integrácii Srbska a Čiernej Hory do medzinárodných organizácií a zoskupení (napr. WTO) a spoločenstiev ako EÚ.

VÝSLEDKY BRATISLAVA - BELEHRAD FONDU

1. Počas 3 rokov bolo uzavretých 65 bilaterálnych projektových partnerstiev (medzi štátnymi inštitúciami, miestnymi samosprávami, mimovládnymi organizáciami a podnikateľmi);
2. Projekty úspešne mobilizovali a stimulovali vlastné zdroje konečných prijímateľov (aj napriek tomu, že spolufinancovanie projektov nebolo podmienkou) vo výške cca 60 miliónov dinárov (približne 30,5 milióna Sk);
3. 16 projektov bolo spolufinancovaných inými medzinárodnými donormi (CIDA, ADA). Táto skutočnosť potvrdila kvalitu projektov a súlad priorít oficiálnej rozvojovej pomoci SR s prioritami iných donorov.

KVALITATÍVNE VÝSLEDKY

Projekty podporené BBF prispeli k relevantným a dôležitým zmenám v nasledovných oblastiach:

1. Prínos k zlepšeniu multietnického spolužitia v Kosove

MVO Človek v ohrození implementovalo 3 projekty, ktorých cieľom bolo zlepšenie mutietnických vzťahov v Kosove, sociálna a ekonomická integrácia nezamestnanej mládeže a budovanie občianskej spoločnosti využívajúc skúsenosti SR v procese transformácie spoločnosti

     2.  Ochrana životného prostredia

a) Vytvorenie krízového manažmentu v krajine
Štyri projekty boli zamerané na vybudovanie infraštruktúry pre zber údajov, ich vyhodnocovanie, výmenu a prepojenie s Úradom civilnej ochrany s cieľom ochrániť občanov pred dôsledkami prírodných katastrof (zemetrasenia, záplavy, radiácia). Projekty implementovali Slovenský hydrometeorologický ústav, Fakulta matematiky a fyziky Univerzity Komenského v Bratislave, a Úrad civilnej ochrany Ministerstva vnútra SR. Výsledkom projektom bolo zlepšenie ochrany ľudí a životného prostredia v Srbsku. Tento príspevok bol o to významnejší, že Balkán patrí medzi seizmologicky najrizikovejšiu časť Európy a tieto zariadenia v Srbsku chýbali.

b) Efektívne využívanie prírodných zdrojov
Modernizácia plynového vykurovania, využívanie geotermálnej energie, efektívnejšia distribúcia tepelnej energie, modernizácia distribúcie tepla, využívanie solárnej energie.

c) Implementácia globálnych medzinárodných a európskych environmentálnych politík
KKjótsky protokol, Ramsarská a Karpatská konvencia, v poľnohospodárstve, vodnom hospodárstve, environmentálnom vzdelávaní pre samoudržateľný rozvoj.

     3. Prístup občanov k zdravej pitnej vode

Niekoľko projektov prispelo k revitalizácii vodných zdrojov a modernizácii distribučných systémov vo viacerých lokalitách napr. Zrenjanin, Tivat, Begej - Backi Petrovac, Bečej, Kovačica).

     4. Udržateľné zaobchádzanie s sociálne a ekonomicky znevýhodnenými   osobami

Niekoľko projektov bolo zameraných na integráciu utečencov, starých a hendikepovaných ľudí, ako aj nezamestnaných občanov.

     5. Budovanie kapacít a transfer skúseností pre integráciu Srbska a Čiernej Hory do medzinárodných organizácií a zoskupení, ako sú WTO a EÚ

Náplňou ďalších projektov bol transfer know-how z transformácie SR v nasledovných oblastiach: poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, správa ciel, aproximácia legislatívy, zavedenie hygienických štandardov ako aj spolupráca medzi parlamentmi a ústrednými orgánmi štátnej moci v SR a Srbsku.

     6. Implementácia Uznesenia č. 557/2004 vlády SR o darovaní 152 m konštrukcií na výstavbu Bailey mostov.

Výstavba mostov v 6 lokalitách si vyžadovala koordináciu a spoluprácu medzi 19 slovenskými a srbskými organizáciami. Priamom dopadom bolo zlepšenie podmienok dopravy pre približne 300 000 obyvateľov vo rôznych ekonomicky chudobných regiónoch Srbska.

Podporené projekty

1. výzva BBF NPOA/2004/01
   1. výzva BBF NPOA_2004_01 výsledky
   1. výzva BBF NPOA_2004_01 znenie eng

2. výzva BBF NPOA/2004/02
   2. výzva BBF NPOA_2004_02 výsledky
   2. výzva BBF NPOA_2004_02 znenie

3. výzva BBF NPOA/2005/01
   3. výzva BBF NPOA_2005_01 výsledky
   3. výzva BBF NPOA_2005_01 znenie

4. výzva BBF NPOA/2005/02
   4. výzva BBF NPOA_2005_02 výsledky
   4. výzva BBF NPOA_2005_02 znenie

Archív

Základné materiály
Country Strategy Paper
BBF Manuál zúčtovania oprávnených výdavkov
Projektový dokument na záverečné schvaľovanie
Final Approval Project Document
FAPD check
Detailed Scoring Criteria

Formuláre na reporty
Quarterly Monitoring Report BBF
Completion Report BBF_form
Financial report BBF_ form
Finančná správa BBF_inštrukcie

• Mapa stránky
• Kontakt