Aj napriek vyštudovaniu a úspešnému ukončeniu autoškoly mám často pocit, že na cestách si šoféri proste robia čo chcú, najhoršie je to v rannej špičke. Získanie vodičského preukazu je v dnešnej dobe nutnosťou. A to nielen kvôli ľahším a rýchlejším presunom ale aj kvôli získaniu lepšieho pracovného miesta. Keď som hľadala prácu zhruba pred pár mesiacmi, pri každej pracovnej ponuke s lepším platom bola požiadavka na vodičský preukaz. Vo svete šoférovania sa pohybujú aj mladý vo veku od 15 rokov. Ako to ale vyzerá na slovenských cestách? Keď prihliadnem na počet testovacích otázok v autoškole po novelizácii a povinnej teórii aj povinných jazdách mám pocit, že absolventi autoškôl do nich vôbec nechodili. Napríklad v rannej špičke na ceste do školy s deťmi je situácia viac ako krízová. Aspoň pre mňa ako pre pešieho s dvomi deťmi. Ako teda vyzerá bežná realita na ranných cestách? Ráno nás tlačí čas a každý sa ponáhľa.
Do školy, do škôlky s deťmi, do práce. A veľa vodičov zabúda pri svojom ponáhľaní na dopravné predpisy. Pri čakaní v kolóne pár metrov od školy je bežné, že sa dieťa cez prechod ani nedostane. Pretože autá čakajúce na rýchly ,,odpich,, zastavia priamo na prechode. Deti teda musia prebehnúť na druhú stranu cesty mimo neho. Ak je prechod voľný a idete cez neho, musíte si dávať poriadny pozor či Vám zastavia obe autá. Ak totiž už jedno auto stojí a púšťa vás, nie je to záruka, že zastaví aj auto idúce z opačnej strany. Je pritom jedno, či ešte stojíte na chodníku a chystáte sa prejsť alebo ste v polovici prechodu. A perličkou je hlavná cesta. Tu mi stúpa poobede tlak na 200 a ďakujem Bohu, že som iba spolujazdec.
My sme taký empatický, že pre blaho druhého pokojne porušujeme predpisy cestnej premávky. Prečo? Lebo najnovšou obľúbenou činnosťou šoférov je púšťanie áut z vedľajšej cesty. Nie je nič príjemnejšie ako keď sa vodič pred vami na hlavnej ceste bez akéhokoľvek upozornenia rozhodne dupnúť na brzdu aby pustil auto čakajúce z vedľajšej cesty. Vtedy auto za ním skočí na brzdu a iba nechápavo pozeráme na myšlienkové pochody vodiča pred nami. Ľudia aj toto je ohrozenie. Je to pritom ale na smiech. Ráno sa ponáhľame tak, že skoro zrazíme dieťa na prechode a poobede sme schopný spôsobiť dopravnú nehodu, aby sme bez dôvodu s úsmevom pustili auto čakajúce na zaradenie aj keď nie je kolóna. Niekedy som naozaj rada, že nemám vodičský preukaz.